Piatok poobede, slnko svietilo a ja som sa rozhodla, že si pozriem súbor krátkych filmov Alaina Resnaisa. Dom umenia v Piešťanoch, zatiaľ len malý počet návštevníkov filmového festivalu a predhovor, ktorý ma mal varovať. Všetky tieto krátke filmy, ktorými známy Francúz debutoval, spájala jedna vec – spätosť s výtvarným umením. Van Gogh bol montážou z obrazov tohto génia, ktorá prerozprávala jeho život. Podobne ladený, trošku vážnejší a údernejší bol film Guernica … Vyjadrenie nespokojnosti a vlastného názoru na spoločnosť, to je film Aj sochy umierajú, v ktorom otázka rasizmu priam kričí. A keďže ide o film z päťdesiatych rokov, cítiť tam niečo, čo už dnes možno ani nevnímame.(Ešte by som ocenila spoluprácu s Paulom Eluardom pri textoch tejto snímky…)
Štvrtý film s názvom Noc a hmla ma úplne odrovnal. Je niečo iné pozerať dokumenty z koncentračných táborov, a niečo úplne iné umelecké stvárnenie tejto časti našich dejín. Málokedy sa stane, že prvá z projekcií ma zasiahne takýmto spôsobom. Nedá sa o tom nič hovoriť, treba si to pozrieť.A prenikavé komentáre sú ako nôž a soľ do otvorenej rany spoločnosti bez svedomia.
Chvíľku som si odpočinula a podvečer som sa vybrala na film s názvom A kto učil jazdiť teba? Napriek veľmi univerzálnemu a ničnehovoriacemu textu o tomto filme, dopadlo na počudovanie veľmi dobre. V sále MsKS bolo už o niečo viac divákov, a najmä o dosť viac odľahčená téma. Cudzinci, ktorí sa rozhodil spraviť si vodičský v Indii, Japonsku a Nemecku. Boli to Nemka, Američan a Kórejčanka. Film možno na prvý pohľad vyzerá ako komédia, reflektuje však oveľa závažnejšie témy ako je len globalizácia a snaha zapadnúť do úplne ale úplne cudzieho sveta. Samota a akási neschopnosť pochopiť to, čo sa od nás chce, keď sme zrazu na druhom konci planéty …
Cinematik je úplne iný než filmové podujatia, na ktoré som zvyknutá. Ale Piešťany, Váh, dobrá zmrzlina a najmä skvelé filmy, mi umožňujú zaspať dnes viac ako spokojne, a tešiť sa na nasledujúce dni, filmy, jedlá i nápoje.
Celá debata | RSS tejto debaty