Jeden z najlepších filmov tohto roka – veľmi oceňovaný v Cannes – Prísť o rozum prišiel i do Piešťan. Spočiatku sa akoby zameriava na spoločenské a skôr vonkajšie problémy – snaha Maročanov získať francúzske občianstvo, problémy s peniazmi. Ako sa rozprávka začína – šťastný mladý pár sa zosobáši – pribúdajú, dajme tomu, že spolu s deťmi, i iné problematické aspekty ľudského života. Tie osobnejšie, privátnejšie. Nie sú to len nezhody medzi partnermi, či vplyvy zvonka – tento pár žije so starším mužom, ktorý je ich priateľom, ale najmä sponzorom, pomaly sa začínajú objavovať náznaky neistoty, či úzkosti. Pri narodení štvrtého dieťaťa sa žena pomaly pomätie. Všetko ju obmedzuje a zároveň sa bojí voľnosti. Rada by som ešte upozornila na až nereálne krásny a romantický vzťah mladého páru. Pri narodení prvej dcérky všetko vyzerá ako z reklamy na keksíky.
Film sa začína dramatickou scénou plačúcej ženy na nemocničnom lôžku ako dokola opakuje – pochovajte ich v Maroku, a následne záberom ako do lietadla nakladajú štyri biele malé truhly. Po celú dobu som sa pýtala – ako ti deti asi zomrú? – no keď som to zistila, neprinieslo mi to práve pokoj do duše …
Z mojej strany dlhoočakávaná slovenská premiéra Gondryho Peny dní sa vydarila. Zatiaľ na nej bolo zrejme najviac ľudí (aspoň z tých premietaní, na ktorých som bola ja) a to o niečom svedčí. Hej, zvuky, ktoré niektorí mládežníci vydávali po zotmení v sále, tiež o niečom svedčali, no pri titulkoch sa už „pukajúci zabávači“ upokojili. Pena dní je veľká,je krásna a spočiatku nádherne farebná a rozšafná. Keďže žiadna rozprávka netrvá večne, aj Pena dní sa od istého okamihu mení na šedý film. Krásna absurdnosť, surreálne vízie a geniálne stvárnená skutočnosť života Colina a jeho okolia diváka udržia napätého v kresle dlhú dobu. Všetky tieto farebné záhady sú však len predohrou „veľkej lásky“, ktorá rozšafnosť a nemožnosť niektorých vecí len umocní. S láskou však prichádza i strach. Hádam všetci vieme, čo sa stane Colinovej milej Chloé. Inu, ak má človek v pľúci lekno, všetko ostatné ide bokom. A po svadbe nasleduje pohreb a koniec filmu. Ale aby som nezabudla – Chick závislý na Jeanovi Solovi Partrovi dodáva filmu i zaujímavý spoločensko-politický rozmer. Ten takisto nezostane bez následkov. Áno, aj keď vám raňajky robí krásny černoch, a stôl sa točí ako chcete, a aj keď si hraním na piano môžete namixovať koktail podľa jednotlivých kláves, na lásku a smrť sme všetci krátky.
Ale Pena dní sa oplatila. A ako sa poznám, oplatí sa mi ešte zopárkrát.
Zatiaľ dobrú noc a sladké sny v tých najbláznivejších farbách a najnereálnejších okamihoch.
Celá debata | RSS tejto debaty