theblackdresscollector

Deň tretí II.

17,30 Príbehy existujú len v pamäti

Nádherný film. Asi preto, že splnil moje očakávania. Vždy som mala slabosť pre latinskoamerické filmy a filmy z ďalekého východu. Latinská Amerika je však tá, ktorá ma v 20.ročníku AFF nesklamala. Zatiaľ.

Opustené dediny. Takzvané mestá duchov, v ktorých žijú fakt iba prízraky. Jedno také mesto autorka Julia Murat zaplnila jedinečnými postavami, ktoré prežívajú roky a dni takým istým spôsobom a sú s tým spokojní. Čas pre nich prestáva existovať. Nádhera magického realizmu na nás z plátna žiari viac ako zo Sto rokov samoty, či Domu duchov.

Autorka študovala grafiku a dizajn, a preto jej film je akoby zložený z milióna krásnych záberov.

Prostredie odrezané od sveta však kontakt s ním nestráca. Práve tento kontrast, ktorý vytvorí príchod mladej Rity, je podstatou filmu, ktorý ani nepracuje s nejakým dejom v takom zmysle, v akom ho chápeme my, obyčajní smrteľníci kŕmení americkým balastom.

Rita však prekvapivo zapadne a starí ľudia si obľúbia. Nedá jej však jedna vec- zamknutý cintorín a prečo tak dlho v dedine nik neumrel. Ako to už v magickom rozprávkovom prostredí býva – len, čo cintorín odomkne svojou zvedavosťou, zomiera Madalena. Stará žena, u ktorej Rita býva; ktorá pečie chlieb pre celú dedinu, hoci ona sama ho nemá rada; ktorá každý večer píše list svojmu mŕtvemu mužovi, ktorého miluje ako nič na svete.

Záver je poetický, no dá sa predvídať. Rita je už v mŕtvom meste domáca, a nie votrelec.

21,00 – TIGRE V MESTE

Doteraz som považovala označenie slovenský film za krutý oxymoron. Všetko sa zmenilo behom 90 minút strávených v trenčianskom cinemaxe. Je to možno len zhoda náhod, ale práve v tej istej sále, a na tom istom mieste som videla svoj najlepší film roku 2011. Ten bol ale od Larsa. Tento je od Juraja Krásnohorského, a je zatiaľ to najlepšie, čo som videla za tieto 2 dni. A je to ten najlepší slovenský film vôbec.

Veď kto na Slovensku si trúfne zahrať si vo vlastnom filme postavy na bare baviace sa o práve o tomto filme (a dať pozornému divákovi nádej na dva konce)? Kto používa komentátora? Kto využil ženu, aby stvárnila muža; a naopak?

Je krásny pocit, že na Slovensku vznikajú aj filmy, ktoré nie sú o mafiánoch, či reperoch a ich pipinkách; nie sú o podvodníkoch a nečerpajú akoby z West Side Story. Klaniam sa, Juraj Krásnohorský!!!

PS – viac o Tigroch v meste na www.saranovomeska.blogspot.com

Dobrú noc!