theblackdresscollector

Alebo začni, tam kde si skončil.

Neviem, či takéto príslovie existuje. Ale zmysel to dáva. Včera som skončila filmom o Beatles a dnes som začala s Wendersonovým Buena Vista Social Club. Nemusíte byť fanúšikom tejto hudby, ani Wendersa. Stačí, ak máte radi umenie a tento film vás nenechá chladnými. Príbeh ľudí po sedemdesiatke, najlepších muzikantov, či spevákov na celom svete, ktorí už dlho nehrali či nespievali, a nechali sa znovu nalákať na hudbu jedným človekom, ktorý sa volá Ry Cooder. Nádherná Havana, v ktorej sa bije nepríjemnosť chudoby s neuveriteľnými rytmami. Ľudia, ktorí si spievajú na ulici, veria v svätých, žijú v skromných pomeroch. A títo ľudia v apríli roku 1998 vystupovali v Amsterdame a pýtali sa Rya, kedy budú hrať v Carneggie Hall. A vypredali ju v júni toho istého roku. Eliades Ochoa, Julienne Oviedo Sanchez, úžasná speváčka Omara Portuondo, Barbarito Torres, Amadito Valdés, Papi Oviedo, a v neposlednom rade Ibrahim Ferrer či Rubén González… a mnohí iní, ktorí vás presvedčia, že vďaka umeniu môžete byť nesmrteľní. Metaforicky, ale keď sa na nich pozeráte, aj doslovne. Ľudskosť, láska, hudba, sex, Kuba a piesne, ktoré nedostanete z hlavy. Ako je možné, že za to Wenders nedostal Oscara, nechápem.

Zostala som pri príbehoch umelcov. Zvukár Philipp prichádza do Lisabonu, aby pomohol svojmu kamarátovi režisérovi, ktorý je v krátkych. Tak sa začína Wendersov film Lisabonský príbeh. Na tom je fascinujúce to, že ohromí spočiatku formou – Wenders sa s divákom hrá rôznymi spôsobmi, a verte mi, že všetky vás budú baviť, ale potom sa okrem záhadného príbehu doplneného skvelou hudbou kapely Madredeus do popredia čoraz viac dostávajú filozofické úvahy o živote, láske a ich zmysle.

Čerešňou na torte dnešného filmového dňa bola čudesná a bizarná komédia Ospalá zátoka. Táto francúzska provokácia vás nenechá chladnými. Kritika buržujov, kanibalizmus, lietajúci ľudia, … a mnoho mnoho ďalších vecí, ktoré by ste nečakali ani v najdivokejších snoch. Príbeh je zasadený do začiatku dvadsiateho storočia a vychádza najmä z obrovského rozdielu medzi „chudobnými“ a „bohatými“, ktorý sa klasicky podčiarkuje aj geografickým rozdielom ich obydlí. Okrem absurdných situácií, ktoré vás rozveselia a prinajmenšom zarazia, je pre hercov typických majstrovstvo výrazu, ale aj rôzne situačné scény. Výsmech šľachticov je podaný naozaj nezabudnuteľný. Tak ako celý tento film.