10, 30 – Can. Čítaj (čan) neznamená to môcť v angličtine, ale znamená to môj život, moja láska v tureckom jazyku. Príbeh, ktorý nie je lineárne radený – ako sled chronologických obrazov, ale prvá časť filmu je robená ako prelínanie minulosti a prítomnosti. Manželský pár, ktorý nemá deti a chce ich. Teda najmä muž chce syna. A keď zistí, že je neplodný, nenapadne mu nič iné, len nútiť svoju ženu, aby nosila vypchávku brucha, pretože to by bola hanba, keby sa vedelo, že to nie je jeho syn. Čo by na to ľudia povedali?! Chce dieťa a nič iné nie je podstatné.
To, že si adoptuje syna, ktorého nejaký podvodník niekde ukradne, to podstatné nie je. Ani to, čo na to ľudia povedia. Nuž, takto žijeme.
Samozrejme, Ayse si na adoptované dieťa len tak odrazu nevie zvyknúť. A čo spraví jej muž? Opustí ju aj s cudzím dieťaťom.
Lenže už od začiatku vidíme inú Ayse. Ayse, ktorá žije sama s malým Canom. Chodí do práce a syna nechá sedieť celý deň na lavičke v prístave. Syn sa raz stratí. a tak. Normálka, predsa.
Jedného dňa ale Ayse nevydrží a vyhľadá svojho muža. Ten už má nový život, nové meno, novú ženu a novinku – čaká s ňou dieťa! Samozrejme, vie, že nie je jeho. A tak dostáva všetko, čo si želal. Krásny dom. Krásnu dcérku. Bohatstvo. A ženu, ktorá ho podvádza.
Každý dostane nie to, čo chce, ale to, čo si zaslúži. A tak Ayse miluje svojho malého Cana viac než čokoľvek iné a je šťastná, hoci má len jeho a fakt málo peňazí.
13, 00 – Róza. Poľský film o Mazurcoch. Prirovnala by som ho možno k Želarom. Akurát je krutejší, naturalistickejší, otvorenejší. A celkovo pri ňom máte chuť plakať. Nie preto, že nejaká Židovka trpí niekde na lazoch. Ale preto, že vojaci sú vojaci. A tak len zabíjajú a znásilňujú. Neviem, čo o Róze povedať. Jasné, vždy láska a dobré emócie vyniknú v kontraste s takýmito zverstvami. Toto autorom vyšlo. Film je veľmi silný a určite nepreháňa. Je dobré upozorniť na to mladú generáciu. Takých ľudí, ktorí pištia na filmovom festivale, keď „zrazu zistia“ že AFF podporil premiér SR. A tak.
Ale či si z toho niečo niekto odnesie? Je to hrozné, že sa také veci diali, a ešte sa i dejú. Len o nich nevieme. Alebo si pred nimi skôr zatvárame oči. Spravíme s tým niečo? Alebo – môžeme s tým niečo spraviť?
A prečo autori filmu neukázali ako žil Tadek predtým? Tiež nie je svätý a zabil desiatky ľudí. Ukazujú ho po vojne ako muža, ktorý príde, prinesie Róze fotku a prsteň od jej mŕtveho muža. Ako muža, ktorý odmínuje Róze záhradu. No ako jednoznačne pozitívneho hrdinu. A Róza? Žena, ktorá je Mazurka, skôr Nemka ako Poľka. Žila si svoj život. A trpela. Znásilňovali ju Nemci. Znásilňovali ju Rusi. A teraz ju znásilňujú Poliaci v mene homogénneho Poľska.
Stále neprestávam byť zarazená z toho aký obraz žien nám autori filmov na tohtoročnom AFF ponúkajú. Myslia to vážne?!